Poslanie 2.

1. října 2007 v 18:51 | SaNe |  Poslanie
tak, mame tu dalsi diel poviedky Poslanie, ale bude asi trocha kratsi ako prwy bo mam menej casu..(kurziva su mislienky)
..................................................................................................................
***CREYSON***
"""Prepadávam sa. Padám, hlina ma obklopuje...zabáram sa stále hlbšie.Nemôžem kričať..Nikto ma nepočuje..Nikto tu nie je...POMOC! Nemôžem dýchať..Snažím sa niečoho chytiť.Snažím sa zastaviť to. Nevidím. Niečo sa mi zaplietlo do vlasov. Bolesť. Prestupuje mi telom.... POCHOVANÝ ZAŽIVA! Vytrháva mi to vlasy z hlavy..Dusím sa...Tma. Ticho. Lepkavá, mokrá hmota všade okolo. Koniec."""
,,NIE!" zobudil som sa s výkrikom. Znova ten istý sen! Som úplne rozklepaný.Nasadím si okuliare a prejdem k zrkadlu. Bože, čo to mám s vlasmi?Veď to je...hlina! Z vlasov mi opadáva zaschnutá hlina!To je blbosť...teraz som vyliezol z postele!To som v noci prehrabával cintoríny, alebo čo?Asi si musím zapáliť...
Obliekol som sa..Omyl som si vlasy o toho hnusu, a išiel som budiť Lyana. Vošiel som mu do izby.Vytiahol som svoj mobil, priložil som mu ho k uchu a zapol som nahrávku Tsuki no kaasu (A/N: Ak nepoznate Tsuki no kaasu, odkaz tu ,uvidite ze to by prebralo aj mrtveho).
,,Heej, čo blbneš?" bola reakcia na môj budíček. ,,Vstávačka, škola." odpovedal som s nezáujmom a vyšiel som z miestnosti. Zavrel som dvere a šialene som sa rozrehotal.Mne sa vždy tak úúžasne podarí ho naštvať... vzápatí však braček vyletí z izby a mieri do kúpeľne. ,,Ja ti to raz vrátim.." začul som nespokojné zamrmlanie doprevádzané hnusným pohľadom.
Obvykle neraňajkujem, takže som išiel do kuchyne len pre desiatu. Moja matka tam už oxidovala. ,,Creyson, prosím, nemohol si Lyana zobudiť trošku šetrnejšie? veď vieš že z tých tvojich ranných výstupov máva kruhy pod očami..." (moja matka sa desne stará o vzhľad, najmä o Lyanov. Vždy ho mala radšej ako mňa, ale nijak zvlášť mi to nevadilo)Zamrmlal som niečo ako ,,dobre nabudúce ho zobuď ty a nekritizuj moje spôsoby" a išiel som si na balkón zapáliť.Znova.
Po piatich minútach sa do kuchyne došuchtal môj otec, a rozložil si noviny. Heater Hills je jedno z mála miest, kde sa ešte na dennú tlač používa papier. Sme ZASTARALÍ. Pozdravil som otca a išiel som si po tašku.
Keď som sa vrátil do kuchyne, Lyan tam už sedel a narýchlo do seba hádzal chleba. Vzal som si igelitový sáčik s desiatou a popohnal som brata. Každé ráno ho musím do jeho školy voziť ja, lebo ctení rodičia nemajú čas. Aj keď som im jasne trikrát vysvetľoval, že je to kurevská obchádzka a že mi to do školy potom trvá dva razy dlhšie.
Nahnal som Lyana do auta, a sám som nasadol. Vyleteli sme z parkoviska asi o 8:20, čo je parádne neskoro. Vzhľadom k tomu, že cesta do školy okolo tej jeho mi trvá tridsaťpäť minút, prídem...No budem si musieť pohnúť.
***HAI*** (čas nadväzuje na koniec rozprávania Treya)
Utekal som pred Treyom k jeho autu.Má úžasné auto, kúpili mu ho na pätnáste narodky fotrovci. Samotný Speed Supernova je drahý, natož ešte sporty! To určite stálo celý majetok...Ja mám len motorku, a aj to som si na ňu šetril sám, takže nie je nič moc.A aj tak je momentálne na šrot! Pre objasnenie, zrazil som sa s autom. Spadol som z nej a letel som dole, na most asi pätnásť metrov podomnou. Ale cítil som, ako by ten pád niečo zbzdilo, a akoby som sa len zniesol nadol.Ale motorka...Dopadla na asfalt rovno vedľa mňa. Mne sa-kupodivu nič nestalo, ale ten stroj dá dohromady iba génius.
Zastal som pred autom a obzeral som si vlasy v spetnom zrkadle. Mmm, účes na nič, chcelo by to viac bielej. Ale to je jedno. Trey pristúpil k autu a ono sa odomklo.Naskočil som na sedadlo spolujazdca.Zapol sa mi pás, kým si Trey sadal za volant. Bože ja tak milujem tú automatizáciu...Trey vyletel z parkoviska a zamieril ku škole.
Trey nie je veľmi dobrý vodič...Na také super auto je škoda takého jazdca...Keď sa s ním veziete, len to tak hádže na všetky strany......Otvoril som si knihu a začal som sa učiť fyziku. Práve sme prechádzali okolo Disney parku. Toho miesta, kde som spadol. To, čo nastalo v nasledujúcich minútach sa mi zdalo nemožné. Ako sen...Odopol som si pás, lebo mi zavadzal, keď som sa chcel zohnúť pre tašku pod nohami.A to som robiť nemal.
Keď Trey vyberal ľavú zákrutu, natočil auto na bok. Vždy to robí. Po pravici sme mali asi tak 880 poschodí hotela Royal. A práve v tom okamihu sa otvorily dvere na aute. Dvere spolujazdca. A ja som vyletel do prázdneho priestoru, vzdialený od zeme minimálne kilometer voľného pádu.
........................................................................................................................
Pokračovanie nabudúce!
SaNe
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simonna-Cornelia Simonna-Cornelia | Web | 2. října 2007 v 15:20 | Reagovat

wow,, to je napiinave, ja sa pocikaaaaaam :D

2 Wea Wea | E-mail | 2. října 2007 v 17:50 | Reagovat

Jojojo, moc se těším na další ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama