Poslanie 3.

4. října 2007 v 18:57 | SaNe |  Poslanie
Poviedka pokracuje! Aj s nowou anketkou!
..........................................................................................................................
***HAI***
Letel som dolu. Bola to šialená rýchlosť, všetko oklo som videl len ako šmuhy...620. poschodie, 590. pschodie...Mihalo sa to okolo mňa. A ja som sa rútil stále nižšie a nižšie. 530. poschodie. Už mi zostáva len 500 poschodí života! Hrozný pocit... 460....430.......390.....350.....hrôza...a vtedy som začal cítiť ten odpor...ako vtedy s motorkou.
Vzduch sa akoby obracal proti mne a brzdil ma...veľmi zvláštne, to vám poviem!Ale aj tak som stále padal. Nad sebou som registroval Treyovo auto ako sa ku mne blíži. Preboha, veď on ide strmhlav dole! Zabije sa! Ale zas..to mi za pár sekúnd už zrejme bude jedno...
290....280....270....a vtom....Hrozný náraz. Ale nie na zem.Do prázdneho priestoru.Akoby podo mnou nebol vzduch, ale podlaha alebo vankúše...niečo také. Vôbec som si neublížil, dúfam.Zavisol som vo vzduch vo výške takmer dvestopäťdesiateho poschodia.Nechápem to, je to fyzikálne nemožné, vysieť vo vzduchu!
Bezmocne som sa vznášal.Okolo mňa prefrčalo Treyovo auto, urobilo slučku a zastalo vo vzduchu vedľa mňa. Trey sa z vyvalenými očami pozeral na nemožný úkaz pred sebou. Na vznášajúceho sa čiernovlasého chlapca. ,,To je čo? Antigravitačné topánky? Neviditeľná sieť?" vysypal na mňa strašné množstvo otázok. ,,Ja neviem!Proste si tu vysím, stačí?" odpovedal som rozhorčene. ,,Ja netuším ako sa to stalo.." dodal som ako odozvu na jeho pohľad.
Vzápätí som však zrejme niečo pokazil či čo, lebo som sa prepadol dolu. Bol by som znova letel nadol, ale Trey sa natiahol a chytil ma za ruku. ,,Neblbni, nemyslel som to tak..." povedal, a výtiahol ma do auta. Cez jeho kolená som preliezol na svoje sedadlo, a zapol som si pás. A poriadne tuho som ho uviazal..Toto si už prežiť nechcem, dvakrát v živote stačilo.
,,Tamto si asi nikdy nebudem schopný reálne vysvetliť." ozval sa Trey po desiatich minútach tupého ticha. ,,Ja tiež nie..Ale vlastne...mohli to byť vzdušné prúdy, či niečo také..",,Myslíš?" ,,Nie.",,No to si mi pomohol..ale budeme sa musieť uspokojiť s týmto vysvetlením, bohužiaľ je jediné reálne, čo ma napadá." ukončil Trey rozhovor a zostal s napätým výrazom ticho až ku škole.
***IRIS***
Keď som pristál pred školou, Will už sedel na svojom obvyklom mieste na múriku pri bráne. Prišiel som k nemu a sadol som si vedľa. ,,Čakáš.." začal som vetu, ale odpoveďou mi bol len pohľad. ,,Počul si už ten vtip o..." začal som rozprávať znova, ale Will si len priložil prst na ústa a odvrátil hlavu. Nemohol som si nevšimnúť veľkú modrinu na jeho líci, a podliatinu na sánke.
Dotkol som sa mu modriny, a vtom, na moje extrémne prekvapenie jeho ruka vyletela a ja som dostal parádne po papuli. ,,Hovor." povedal ticho, avšak rozkazovačným tónom. Ja som naňho iba vyvalene kukal. Nikdy by som si nemyslel že má takú silu...Pozeral som na neho, on na mňa. Nemohol som sa odtrhnúť od jeho očí jeho pohľadu. Akoby mu poprvýkrát odvtedy čo som ho spoznal v očiach horeli ohne. Ale..bolo to niečo zvláštne, nevedel som to presne určiť. Bola to zlosť? Nie, nemyslím si. Snáď pohŕdanie? Nie, ani to nebolo ono. Proste som to nevedel nazvať.
,,D..dobre." začal som ,,Takže..Rozprávajú sa hranolky na panvici: -Nemá tu niekto opaľovací krém?" Ako reakciu som si vysvetlil kyslý úsmev, ktorý nasledoval. ,,Ani sa na mňa neusmeješ? spýtal som sa potichu. ,,Usmial som sa." odvetil Will na moju narážku. ,,No, jasné, keď bol hento úsmev tak som uhorka. ,,Lepšie to neviem." oponoval Will tým svojím svetoznámym chraplákom, ktorý používal namiesto šepotu. Následne vystrúhal xicht podobný hororovému klaunovi a opäť sa odvrátil.
Náš divný rozhovor prerušil až príchod Creysona. Ó, bože, ten tu tak chýbal! On a William sa neznášajú, Creyson sa Willovi stále posmieva a on ho za to neznáša. Opatrne, tak, aby to Will nevidel, som si priložil prst k ústam a zavrtel som hlavou. Creyson odpovedal mrknutím. ,,Nakoniec som zrejme neprišiel tak neskoro, Hajime a Carew tu ešte ani niesu!" adresoval mi, pričom na Willa ani nepozrel. Práve vtedy sa vo Willových očiach rozžali plamene zlosti.Vstal a potišiel ku Creysonovi.
So svojou výškou bol Will Creysonovi sotva po bradu (Creyson je holt vysoký ako telegragický stĺp). Priložil mu dlhý prst na hruď a prekvapujúco silným hlasom sa naňho osopil: ,,Môžeš sa mi poslievať, môžeš ma dokonca zmlátiť, môžeš mnou pohŕdať, môžem byť zviera, môžem byť špina, môžem byť posledný z posledných, ale sakra NEIGNORUJ MA!!" Posledné dve slová úplne zvreskol, pričom sotil do Creysona takou silou, že ten spadol na zem a odtiaľ na Willa vykúlene pozeral.
Will nie je prípiš vysoký, preto nevzbudzuje bohvieaký rešpekt. Ale má k telu veľmi neprimerane dlhé ruky a prsty. V tme jeho silueta vyzerá hrôzostrašne, a keď ešte nasadí ten svoj strašidelný výraz, ktorým nahrádza úsmev, so synavou tvárou vyzerá ako príšera z hororu, ale to je podľa mňa blbosť, leboWill je veľmi pekný.Keby bol trocha milší a veselší, baby by sa oňho pobili.
Mojim úvahám utlo, keď som z parkoviska začul silný japonský prízvuk. ,,Haalooo!" kričal na mňa Hai a zamával mi. Rozbehol sa za mnou s Treyom za chrbtom.
.............................................................................................................................
Pokračovanie nabudúce!
SaNe
P.S.: kliknite na perex, je tam malý bonus xD xD

Samozrejme, takto Will 100% nevipada xD xD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simonna-Cornelia Simonna-Cornelia | Web | 4. října 2007 v 20:45 | Reagovat

fuuuj to je hnusné - tie obrázky xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama